Salem prechadzal starou kniznicou a prstami hladil chrbty knih.Jedna sa mu obzvlast pacila,ale ta bola zamknuta v sklenej vytrine dolu pod balkonom. Znudene vzdychol a otocil sa. Po vratkych schodoch zisiel dole a pohladom preletel miestnost plnu knih, roznych zvitkou,rukopisou a lavic s malymi lampickami na citanie. Jeho teta,knihovnicka, sedela prave pri jednej z lavic v zadnej casti, kam dopadalo len mierne svetlo z velkeho a staromodneho lustra, zahrabana v nejakej novej knihe, takmer rozpadnutom storocnom vidani akejsi kroniky.
Salem sa otocil a ako obycajne zamieril k sklenej vytrine asi meter krat meter, kde sa pod svetlom modryc lampiciek ligotali stranky akejsi knihy bez nazvu, len s obrazkami. Salem sa usmial a prsty aj nos pritisol na sklo. Jeho dych zahmlieval kusok knihy, nojemu to stacilo,aby videl nadherny obrazok.Ten obrazok mu nedaval spavat bral mu dych aj rozum.
Bolo tam namalovane dievca s dlhymi striebornymi vlasmi, ocami bez bielok a s bledou tvarou bez ust. Spoza chrbta sa jej objavovali krasne velke kridla a nohy sa stracali v kaluzi akejsi tekutiny,aj ked sa jasne nedalo urcit co za tekutinu to bolo.Salem mal aj tak podozrenie, ze je to krv.To dievca vsak bolo take krasne a take mysticke, ze Salem od nej nikdy nevdel odtrhnut oci.Tak ako teraz.Odhrnul si dlhu ofinu ciernych vlasov z oci a posledny krat zmurkol na dievcinu.
" Raz ta stretnem." povedal a kracal k tete, ktora ho volala.A ako vzdy, v tej najnevhodnejsej chvili.
Konare stromu bubnovali do tabule okna a dazd bubnoval do rytmu vetra.Akoby sa malo stat nieco, co sa im nepozdavalo. Salem sa prudko prebudil a nadychol sa.To bol len sen, upokojoval sa.Len sen!Tak preco sa zdal tak skutocny?
Hodil sa na vankus a snazil sa uvazovat rozumne.V hlave si opat prehraval ten sen a snazil sa ho rozanalizoat.Akoby to malo byt na nieco dobre.
To dievca, zjavilo sa mu vo sne, kridla sa jej jemne nadvihovali a klesali,akoby sa snazila udrzat vo vzduchu a aj ked sa jej ziadne pery nepohybovali,akoby na Salema hovorila.
Pusti ma zo stranky.
Salem sa zlakol,ten hlas mu aj teraz hulakal v hlave.
Je cas, uz je moj cas.Pusti ma von.Pusti ma zo stranky.Je cas....
Komentáre