WorldOfDarkness

Bill otvoril oci, pozrel na mna a opat ich zavrel. Bolo zvlastne sledovat samu seba, ako spim vo svojej posteli, hoci v skutocnosti stojim nad sebou v cudzom tele.
" Bill, zobud sa." Mala som chut dodat aj laska, ale radsej som to nespravila. Bill konecne otvoril oci.
" Ahoj," pozdravil a sadol si, potom vsak vyvalil oci.
" Mame maly problem," povedala som vahavo. Bill sa postavil a utekal k velkemu zrkadlu na skrini.
" Preboha!" zvolal.
" Bill, upokoj sa, prosim, hlavne sa upokoj!" Bill sa rozbehol ku mne, no nevsimol si kufor, zakopol a spadol. Hned sa vsak postavil a pribehol naspat ku mne. Bolo zaujimave sledovat samu seba, ako vyjasene pobehuje po izbe s rukami kdesi nad hlavou...
" BILL!" konecne sa zastavil a ja som ho chytila za ruky. Spolocne sme si sadli na postel a zdalo sa, ze aj Bill v mojom tele sa uz trosku skludnil.
" Co spravime?" opytal sa ma. Este stale to bolo divne, ako civiet do zrkadla, akurat, ze tam nebolo.
" Neviem."
" Ako sa to stalo?" Tie jeho otazky su cim dalej lepsie.
Na chvilu som sa zamyslela, potom mi pohlad padol na mincu na stoliku. A vtedy mi to docvaklo.
" Dofrasa!" buchla som sa rukou do cela.
" Co je, co sa deje?!" Bill zacal saliet.
"Viem, co sa stalo," ukludnovala som ho. " Ale asi sa ti to nebude pacit."
" No, horsie ako toto to byt nemoze!"
To sa ma dotklo. Ma nieco proti mne?!"
" Ako to myslis?!Co sa ti opat nepaci?!"
" No, asi to, ze som uviazol v dievcenskom tele!"
" Alebo to, ze to telo je moje, ze?!"
Postavila som sa a zacala som sa prechadzat z miesta na miesto. Snazim sa riesit tuto situaciu a jedine, co spravi on, je histeria. Alebo mu vadi to, ze sa to tyka mna a jeho.
" To nie je pravda." povedal ticho.
" Pozri," chcela som mu povedat, ako sa citim, ale vtedy som si spomenula na mincu. " Stalo sa to kvoli tomu vcerajsku."
Bill sa zatvaril nechapavo. " Lebo sme sa vcera pohadali?Ale ako to suvisi?"
" No....ked som si vcera vecer lahala, bola som na teba riadne nastvata a potom som vzala tu mincu," ukazala som na mincu na stoliku," a zazelala som si, aby sme si aspon na jeden den vymenili miesta." O zvysku radsej pomlcim.
Bill na mna vyvalil oci. Na mojej tvari to vsak vyzeralo horsie ako na jeho. Budem musiet na svojich vyrazoch popracovat, az sa vymenime spat.
" Ty este mas tu mincu? Myslel som, ze si ju stratila." Pokrutila som hlavou a jemne som sa usmiala.
" Ale co urobime?" opytal sa zase.
" Jedine, co nam ostava, je hrat. Ty budes ja a ja budem ty. Na dnes. Zrejme to bude platiti len na dnes, kedze som v zelani hovorila len o jednom dni..."
" To bude pruser," zasmial sa Bill, aj ked sme obaja vedeli, ze an tom nic vtipne nie je.