WorldOfDarkness

" Ja....no ja.....ja som iba...." Ako sa dostat z tejto peklom pozehnanej situacie?Pozrela som na Billa, ktory neskryval prekvapenie a nedoveru a na Lexu, ktora neskryvala hnev.
" Je to pravda?!" obratil sa Bill na Lexu. Ta okamzite pokrutila hlavou a ukazala na mna. " Ona klame, vymysla si,aby ma od teba dostala."
" Tak vidis." povedal Bill a hladel na mna ako na blazna. Toho som uz mala dost, otocila som sa a vracala sa do triedy.Kedze uz bolo davno po zvoneni, profesorka sa ma hned vypytovala, co sa stalo. Iba som mykla plecami a sadla som si na miesto.Celu hodinu som zizala von z okna a sledovala staru hojdalku,ako sa jemne pohojdava v rytme vanku.
Ked zazvonilo,vysla som z triedy ako posledna.
" Pod porozpravame sa." Bill stal oprety o stenu pri dverach,takze som od laku poskocila.
" Daj mi laskavo pokoj a nehovor na mna." okrikla som ho a utekala prec.Cestou som vrazila do Strifyho.
" Deje sa nieco?" opytal sa okamzite,ked zbadal na mojej tvary slzy. Pokrutila som hlavou a odisla som. Nakoniec som skoncila na dvore pod nasou triedou.Hladela som na hojdalku a uvazovala som co spravim.Nakoniec som sa rozhodla, ze si na nu sadnem a budem sa hojdat. Hojdala som sa uz asi desat minut a uprimne mi uz z toho bolo zle od zaludka,ked sa objavil Bill.Prestala som sa hojdat a cakala som. Podisiel ku mne a sadol si na travu predo mna.
" Naco si tu?!Co vlastne chces?!" vyhrklo zo mna. Sedela som vsak dalej na hojdalke a cakala som, hoci Bill na mna len hladel.Potom som zoskocila a chcela odist,ked sa konecne ozval.
" Co chcem ja?" postavil sa a hladel priamo na mna. " Co chces ty.O co ide tebe?!"
Tak a dost! " O co ide mne....fajn....Ide mi o to, ze som len piate koleso na voze ani si nevies predstavit co som kvoli tebe prezila. Ublizils i mi, pretoze ked som ta chcela zacal si chodit s Liquid a mna si si ani nevsimol a ked ta nechala pre ineho bola som len tvoaj butlava vrba.A teraz si si nasiel tu jeblinu, co ani nevie napocitat do pat.Tak ako prepac Bill, ale ide mi o to, ze uz ma prestava bavit cakat, kedy konecne pride rad aj na mna!"
" A co cakas?Ze sa ti hodim okolo krku?Ked k tebe nic necitim?"
Oci ma palili do slz. Preco to hovori, to nie to nesmie. " Nie, uz mi nejde o nic, myslela som si, ze by som mohla byt stastna s teboua,el ako sa zda tebe je lepsie s tou tou...ani neviem ako ju mam nazvat na nu nie je postacujuca urazka....Ved ta chce zosmiesnit pred vsetkymi ludmi na tom vecierku...Ale vies co?Ked ti to spravi,ked sa budes citit ako ten najvacsi hlupak, tak si laskavo kup dennik a nechod opat za mnou, lebo ked si uvedomis, ze ma potrebujes, ja uz tu nebudem pre teba!"
Na to som sa opat vratila do skoly. Mierila som si to jedinym smerom:zachod. Postavila som sa oproti zrkadlu. Co to vlastne robim?Kto vlastne som?Jedno viem a to ze som teraz uz navzdy stratila Billa a bez neho nie som nic! Sadla som si na parapetu a z ialky som sa divala na svoj bledy odraz v zrkadle. Potom som zrazu schmatla do ruky nadobku na mydlo, a hodila som ju z celej sily do zrkadla.To sa z rachotom rozbilo. Chvilu som sa tupo divala na to prazdno co tam zostalo, potom som s azohla a spomedzi crepov som vyhrabala jeden obzvlast velky a ostry.Bez vahania som ho prilozila k ruke, pritlacila som a potiahla.