WorldOfDarkness

Salemovi sa strasne triasli nohy, ked kracal k zamknutym dveram kniznice. Kluc drzal v ruke a predsa vedel, ze toto nie je spravne. Ak to jeho teta zisti...ale na druhej strane, nevedel sa zbavit toho hlasu.
Salem.....SALEM!
Aj teraz ho vola, on to vedel, volala ho v jeho hlave, bola tam, nechcela prec, a predsa, Salem sa nebal. Len nevedel, co to dievca chce. Strcil kluc do dveri, odomkol a zapol baterku. Luc svetla osvetlil podlahu a pomaly padal na sklennu skrinku, ktoru bolo od dveri jasne vidiet. Salem zavrel dvere, takze jedinym terajsim zdrojom svetla bol len luc baterky. Salem kracal k jednemu zo stolikov a zazal svetlo. Potom zazal aj dalsie, no nezhasol baterku. Jej biele svetlo teraz dopadalo na stranku s dievcatom.
Salemov dych opat zahmlil sklo, no dievca bolo aj tak jasne vidiet a jej hlas uz neznel len z jeho hlavy. Vychadzal zo stranky za sklom, z okolitych knih a aj z knih, ktore nebolo vidno.Akoby bola v kazdej knihe v meste, a zovsadial prosila Salema:
Salem, pusti ma von.
" Ako?Ako ta pustmim?" Salem citil, ze to chce urobit, lenze nevedel ako.
Precitaj text pod obrazkom. Pusti ma von!
Salema uz chytal zachvat zurivosti. To dievca je uz akesi prilis dotierne.....Opatrne strcil prsty do medzery medzi stenou vytrinky a hornym sklom. Citil, ze panty povolili a on mohol odklopit sklo. Nevedel sice, ako je to mozne, ved teta mu povedala, ze ta vytrina je robena tak, ze sa da otvorit len zdola aj to len na kluc. A on zrazu vedel, ze to dokaze otvorit.....
Natiahol ruku a prvy krat pocitil drsny papier pod svojimi prstami. Pohladil tvar dievcata a potom vybral stranku. Az teraz si vsimol drobne pismena na spodku stranky. Boli tazko citatelne a predsa...
" Um illieene ih psae oi ny quies suz qu."
Slova mu plynule klzali z pusy, no chvilu sa nic nedialo. Salem si sadol na lavicu za stolom a stranku polozil na stol. Nic sa nedeje, prisiel sem pre nic. Nie, vlamal sa sem pre nic.
Skryl si tvar do dlani a vzdychol. Teta ho zabije, urcite to zisti.
Chvilu si preto nevsimal, ze sa stranka rozziaruje modrym svetlom. Ked si to vsimol, uz takmer cela kniznica svietila na modro. Vsetky lampy, okrem Salemovej baterky, zhasli. Salem otvoril usta. Tak rychlo, ako to vsetko zacalo,to aj skoncilo. A jedine, z coho teraz vyzarovalo svetlo, bola Salemova baterka. A ta ozarovala jemne sa vlniace kridla dievcata s ciernymi ocami bez bielok a tvarou bez ust. Pred Salemom teraz stala uz skutocna dievcina zo stranky.