" Mas domacu?" opyta sa ma Dominik, okamzite ako vojdem do triedy.Hodim splaseny pohlad na Timku, ktora mi pohlad opatuje a opat pozriem na Dominika.
" Co trebalo?" moja otazka je uz taka otrepana a tak casto pouzivana, ze znie uz uplne nijako.
Prva hodina je slovensky, takze to asi nestihnem. " Okey," zahlasim a idem si zavesit kabat na vesiak. Pootm mi pohlad padne na chodbu kde prave prechadza....no zaludok sa mi zacne chviet a takmer neviem dychat.Uz zase......
" Pod sa prezut," povedala som Timke a sama som vysla na chodbu:potom som spravila otocku ku triede a netrpezlivo cakala na Timku. Ked konecne vysla a my sme strartovali do satne, opat ma zachvatil ten pocit, len co som ho zbadala.
Cierne vlasy zmeteneho strihu, mile sikme hnede oci a chodza cloveka, ktoreho nic nevytoci. Zhlboka som sa nadychla a pohladom som sledovala ako kraca.
" Hallo, zem vola Deadly!" zakricala na mna Timka a potahala ma za rukav.
" Hm?" stale som pohlad nespustala s chlapca, ktory mi bral dych uz poslednych niekolko dni.
Nech uz zvoni, prosim, nech uz zvoni......taketo zbozne myslienky mi behali myslou, ked konecne zavonilo. Slovina sa skoncila len z bozou pomocou.
" Dakujem ti pane boze," vykrikol Juro, sediaci predo mnou a ja som mala chut pridat sa k nemu.Balazka na neho hodila zurivy pohlad, ale bez slova vykracala z triedy.
" A nevracaj sa." krikal som za nou a uz aj som tahala Timku na chodbu.
" No tak, boze tahas sa jak sopel z nosa," povedala som. Sadli sme si na biele stolciky a ja som ako vzdy zizala len na dvere vedlajsej triedy. Zrazu sa za nimi zjavil tien a konecne spoza dveri vykukol......ehm tak nie, nebol to on.
A koho to vlastne myslim,tym chalanom co mi pri nom prestava byt srdce?
Ten chalan sa voal Dong, je o do mna o niekolko mesiacov mladsi,ale i tak chodi o rocnik nizsie, je z Vietnamu a je strasne fajn.Aspon si myslim.Ale on si to o mne nemysli.
Konecne!Takmer som vykrikla od radosti a vsetky zilky v tele mi tancovali, ked sa objavil. Pozrel na mna ale hned zmenil uhol pohladu.
" Pani, prvy den na obede," smiala som sa na Timku, ktora stala so mnou v jednom rade na obed.Obe sme boli na obede prvy krat v tomto skolskom roku a celkom sme sa vyzivali v tom, ze sme najstarsie na skole. Otocila som sa prave vo chvili, ked do jedalne vstupovali osmaci. Dong vosiel ako inak medzi poslednymi. Prezrel si rad a kedze nebol dostatocne dlhy, rozhodol sa, ze zostane stat. Ked sme si sadli k stolu, akosi som sa neprestala obzerat.Moj pohlad sa stretol s pohladom Dongovho spoluziaka a ja som nahodila celkom mily usmev.
" V sobotu hrame futbal?" povedal Miro, a sadol si oproti mne, este chvilu som pozorovala Dongov profil, ked som obratila zasneny pohlas na Mira.
" Hra aj Dong, ze?" opytala som sa pohotovo.
" Hej.A co?" Miro na mna pozrel a moje zasnenie sa vytratilo z oci. " Chces s nim chodit?"
Sklopila som pohlad k skladanym zemiakom, potom som sa pozrela na rad a z prekvapenim som zistila, ze Dong sedi pri vedlajsom stole. Dost mnou trhlo. Obratila som opat pohlad na Mira, ktory ma upato pozoroval.
" Tento vikend ma prist Sunny...Takze sa prideme pozriet a nie nechcem s nim chodit." Posledne som povedal aasi az prilis nahlas. Poplasene som pozrela k vedlajsemu stolu, Dong zdvihol hlavu od taniera a pozeral na mna.
" A keby aj?Ta?" dobiedzala som. " Zavidis ty emo?" nahla som sa a rozstrapatila som Mirovi jeho dokonale upravenu ofinu.
" To by si chcela vediet." povedala,el ja somto uz neriesila.
Komentáre